Veľmi nás to mrzí, vašim pocitom veľmi dobre rozumieme. Takéto prostredie nie je úplne bezpečné na skupinovú diskusiu, ak na ňu žiactvo nie je zvyknuté. Odporúčame vám, aby ste skúsili vždy na začiatok alebo na koniec vyučovacej hodiny zaradiť niektorú z motivačných metód, ktoré povzbudzujú žiactvo k participácii. Použite napríklad názorovú škálu, výmenu miest (kto bol v zahraničí, kto má rád cudzokrajnú kuchyňu, možno niečo, čo súvisí priamo s témou vyučovania) alebo nejakú z variácií brainstormingu. Ak tieto metódy použijete na začiatku, na koniec hodiny potom zvoľte jednoduchšie formy reflexie.
Väčšinu z nás dospelých vychovávali a vzdelávali podľa princípov odmien a trestov, dobrých a zlých známok, poslúchania namiesto spolupráce. Skúsme my dnes deti a mladých ľudí vnímať partnersky. Samozrejme, neznamená to, že im nemáte nastaviť hranice, to nie. Skúste s nimi viac diskutovať ako so seberovnými. Úprimne sa zaujímajte o to, prečo (ne)chcú spolupracovať.
Pýtajte si od nich spätnú väzbu, príručky globálneho vzdelávania to v rámci reflexie odporúčajú. Napríklad, ako ste sa cítili počas aktivity? Ako sa vám spolupracovalo? Čo bolo pre vás náročné? To je dobrý spôsob, ako preskúmať, čo ich na aktivitách baví a čo odrádza.
Keď sa úprimne zaujímame o pocity iných a hovoríme o tých svojich, postupne vytvoríme atmosféru dôvery a rešpektu. Aj vy s nimi predsa môžete zdieľať pocity frustrácie z ich prekrikovania.
Získavanie si dôvery je dlhodobý proces. Veľmi by preto pomohlo, ak by ste v tom nezostávali ako učitelia a učiteľky sami. Je úplne v poriadku, ak o spoluprácu a podporu požiadate svojich kolegov a kolegyne, prípadne Centrum poradenstva a prevencie vo vašom meste či v regióne. Pomôžu vám diagnostikovať triedu a dostanete odporúčania, ako s ňou pracovať.
Za ten čas možno zredukujte aj nároky, ktoré na študentstvo v takejto triede máte. Robte menšie skupiny, diskusiu moderujte asertívnejšie, využívajte aj iné metódy než spoločný rozhovor. Napríklad tichú galériu (vystavené odpovede na papieroch na nástenke, ktoré si každý/ každá číta individuálne) alebo názorové škály.
Môžete sa pokúsiť využiť to, že sú egocentrickí a egocentrické, v prospech vyučovacej hodiny. Diskutujte o problémoch tak, ako ich najviac zažívajú z vlastnej skúsenosti. Ako ich ovplyvňuje migrácia, rodová (ne)rovnosť a čo to má s nimi priamo spoločné?
Vracajte sa k základným pravidlám, ktoré v triede platia. Ak ich nemáte, vytvorte si ich spoločne, ideálne priamo s týmito žiakmi a žiačkami. Pýtajte sa ich na potreby, ale aj na rešpekt k potrebám iných ľudí. Zdôrazňujte pritom, že cieľom je, aby sa v triede všetci žiaci a žiačky, ale aj vy, cítili bezpečne. K tejto hodnote sa vracajte opakovane.
Pozor, učitelia a učiteľky by nemali byť akousi mocenskou autoritou, sú sprievodcami a sprievodkyňami svojich študentov a študentiek. *Prirodzená autorita sa nedá vynútiť, vybudovať si ju môžete svojím správaním, prejavom či rešpektujúcou komunikáciou. Pre deti a mladých ľudí, ktorých opisujete v otázke, bude veľmi prínosné stretávať sa s dospelými mimo ich rodiny, ktorí sa s nimi dokážu rozprávať a zaujímajú sa o ich názor.
*Pomôcť by vám mohol aj vzdelávací kurz Rešpektovať a byť rešpektovaný.