Ako nastaviť spoločné aktivity tak, aby sme v triede posilňovali súdržnosť, ale zároveň, aby sa skutočne všetci pri aktivitách globálneho vzdelávania aj zabavili? Chcem, aby malo každé dieťa pocit, že prispelo k spoločnému výsledku, no niektoré z nich pracujú extrémne rýchlo a hľadajú nové výzvy, zatiaľ čo iné si nestihnú ešte ani len zanalyzovať zadanie.

Veľmi dobre si uvedomujeme, že vy, učitelia a učiteľky, pracujete pod obrovským tlakom a v podmienkach, ktoré vám neponúkajú veľa priestoru na individuálny prístup k deťom, ani na psychohygienu či supervíziu pre pedagogický personál. Obdivujeme, že vnímate, aké rôzne potreby majú deti vo vašej triede a že hľadáte spôsoby, ako im ich naplniť.

Pri práci s takto výrazne odlišnými pracovnými schopnosťami detí môže byť pre vás veľkou inšpiráciou Hejného metóda. Bežne sa používa na hodinách matematiky, no jej princípy dobre fungujú aj na iných predmetoch. Patrí medzi ne podpora spolupráce, dôvera v to, že trieda môže fungovať ako jeden organizmus a tiež príprava rôzne náročných úloh tak, aby vďaka nim napredovali aj tie deti, ktoré na preskúmanie niektorých javov potrebujú viac času.

O konkrétnych technikách Hejného metódy sa dozviete aj v module 4 v príručke s názvom Spolupráca v školskom prostredí.

Výhodou globálneho vzdelávania je, že ani na takej slovenčine nemusíte s deťmi pracovať len s textom. Môžete napríklad analyzovať aj dokumentárne filmy z projektu Jeden svet na školách, ku ktorým sme vytvorili aj študijné metodiky.

O spolupráci ako takej vám s deťmi odporúčame otvorene komunikovať. Dovoľte im, aby si niekedy mohli svoj tím vybrať sami, inokedy rozhodnite za nich alebo ich do skupín rozdeľte náhodne. Samozrejme, vysvetlite im predtým, prečo je spolupráca dôležitá a prečo je žiaduce a prospešné vyskúšať si ju s rôznymi ľuďmi. Aj v bežnom živote predsa musíme vychádzať s rôznymi typmi ľudí – s kolegami a kolegyňami, susedmi a susedami či s rodinou.

Súdržnosť a príjemná atmosféra sa dajú v triede posilňovať napríklad tak, že vás nebude primárne zaujímať, kto čo vykoná čiastkovo, ale kam sa posúvate spolu ako kolektív. Môžete sledovať napríklad takzvané „checkpointy“, na ktorých sa v triede dopredu dohodnete.

checkpoint 1: Nejdeme ďalej, kým všetci a všetky nie sú pripravení.

checkpoint 2: A niekto skončí skôr a chce ísť ďalej, najskôr pomôže tomu pomalšiemu v skupine. Pričom zdôrazňujeme, že pomalší človek nemusí byť nutne horší. Môže totiž sledovať ciele, ktoré ten rýchlejší nevidí a naopak.

Súčasťou vašej záverečnej reflexie by potom mali byť otázky, pomocou ktorých budú môcť deti spracovať svoje emócie zo spoločného zážitku, zanalyzovať, ako sa im darilo, čo nové sa naučili, čo sa o sebe dozvedeli. Myslíme si totiž, že práve takýmto spôsobom môžu deti a mladí ľudia v triedach preskúmať vlastné schopnosti a zručnosti. Každá dysbalancia býva vyvážená talentom.

Návrat hore
 
 



Zostaňme v kontakte! Chcete sa dozvedieť o zaujímavých publikáciách, webinároch, podcastoch, premietaniach dokumentárnych filmov a iných užitočných vzdelávacích tipoch? Registrujte sa a raz do mesiacaVám príde newsletter s tými najdôležiteším informáciami od nás. Ďakujeme!