Aj na miestach, kde sú ľudia dlhodobo zvyknutí diskutovať a zdieľať, sú obdobia, keď sa vzájomne nepočúvajú. Ako keby začínali od začiatku. Chce to hlavne čas, cvik a skúsenosti v praxi.
Tu je niekoľko tipov, ktoré vám s tým v triede môžu pomôcť:
- Ak si na začiatku roka stanovujete pravidlá, aktívne počúvanie by malo byť jedným z pilierov. Pravidlá treba s deťmi tvoriť spoločne, na základe ich potrieb. Pýtajte sa ich – čo potrebujeme, aby sa nám tu spoločne dobre pracovalo? Ak žiaci a žiačky chcú byť vypočutí a vypočuté, mať možnosť povedať svoj názor, potom by pre nich malo byť dôležité pravidlo aktívneho rešpektujúceho počúvania, aby sa tak mohli cítiť aj ostatní v triede. „Počúvať“ sa dá okrem sluchu aj zrakom, mysľou, srdcom.
- Na existujúce pravidlá sa dá v prípade potreby vždy odkazovať. Prípadne, pripomínať si potreby, z ktorých vzišli. Neobávajte sa ani rešpektujúco pozastaviť napríklad diskusiu či prezentovanie a poukázať na nepočúvanie sa. Najskôr situáciu vyriešte, následné pokračujte vo vyučovacej hodine.
- Je rýchlejšie, ak deti v triede na nevhodné správanie upozorníte, a ešte im aj poviete, ako by to malo podľa pravidiel vyzerať. Nie je to však efektívne. Zo skúseností vieme, že ak učiteľ/ učiteľka pomenuje nevhodné správanie, deti by mali dostať príležitosť pomenovať, čo s tým. Tu je ukážka:
- popis: Rozprávajú tu viacerí naraz. Dohodli sme sa predsa, že rozprávať by mal len jeden človek a že sa budeme vzájomne počúvať.
- prežívanie: (môžete, ale nemusíte zdieľať) Som teraz zmätená, lebo neviem, kto čo povedal a strácam sa v tom.
- výzva k spoluúčasti na riešení situácie: Tak čo s tým? Ako to teraz urobíme? Keď sa vám takéto situácie budú v triede opakovať a naučíte sa, vy aj študentstvo, adresovať ich takýmto spôsobom, reakčný čas ich hľadania riešenia bude kratší, získajú v tom skúsenosť, cvik.
- Ďalší spôsob, ktorý deti a mladých ľudí povzbudzuje v tom, aby dodržiavali pravidlá, je ocenenie. Poukážte z času na čas na to, čo im pri práci v triede funguje dobre. Napríklad takto: Dnes sme mali celkom živú a plodnú diskusiu. Videla som, že vám spolupráca šla a aj napriek nezhodám ste sa vedeli dohodnúť. Oceňujem, ako ste sa vzájomne počúvali a reagovali na seba.
- Vyhnúť sa neželaným diskusiám a hluku, napríklad pri žiackej prezentácii, vám môžu pomôcť aj takzvané pozorovacie hárky. Do tých si môže zvyšok triedy zapisovať informácie o tom, čo ich spolužiak alebo spolužiačka prezentuje. Treba im však jasne špecifikovať, čo si majú všímať, napríklad – vyzvite ich, aby napísali tri dôležité fakty, ktoré spolužiak/ spolužiačka, prípadne skupina pri svojej prezentácii predniesli. Do hárku môžete vložiť aj otázku zameranú nie na obsah, ale na formu prezentácie, napríklad, či hovorili nahlas, zreteľne a výstižne, či aké neverbálne prvky používali.
Pre zhrnutie – ak si v triede nastavíte jasné pravidlá, dodržiavajte ich. Nerobte výnimky, pretože sa to môže zvrhnúť. Nezvyšujte pritom na deti hlas, nekarhajte ich. Ak diskusia ďalej nie je možná, zastavte ju. Niekedy je dobré pozorovať krátko ostrú výmenu názorov a prekrikovanie, aby ste vy aj vaše žiactvo potom dokázali pomenovať, prečo to nebolo v poriadku. Pochváľte pritom tých, ktorí a ktoré sa nenechali strhnúť a dodržiavali nastavené pravidlá. Pripomeňte si, prečo je dôležité navzájom sa počúvať. Diskutovať je umenie, ktoré sa musia naučiť.
Ak rušivý stav v triede pretrváva aj napriek týmto opatreniam, požiadajte o radu školského psychológa špeciálnej pedagogičky. Viac hláv, viac rozumu.