Predpokladáme že hovoríte o odborne diagnostikovanej poruche, ako škola by ste preto mali mať k dispozícii odporúčania, ako so žiakom/ žiačkou s touto poruchou pracovať. Ak sú príliš vágne, nekonkrétne a nedostačujúce, požiadajte o nové odporúčania v spolupráci s vedením školy, so školským psychológom či psychologičkou. Pomôcť vám môže aj špeciálny pedagóg alebo pedagogička.
Spíšte konkrétne situácie, pri ktorých si neviete rady, uveďte detaily, kvantifikujte ich. Už len z tohto podrobného popisu možno odhalíte niektoré premenné, ktoré sa opakujú. Prispejete tak k efektívnejšiemu riešeniu.
Tu je niekoľko praktických tipov, ktoré by vám mohli pomôcť pri práci s triedou so žiakom/ žiačkou s poruchou správania:
- častejšia prítomnosť pedagogického asistenta alebo asistentky na hodinách,
- intenzívna spolupráca so špeciálnym pedagógom/ pedagogičkou na škole alebo mimo nej (niektoré kompenzačné mechanizmy dieťa nadobúda skúsenosťou a vývinom, niektoré si musí cielene osvojovať, no potrebuje s nimi pomôcť),
- striedanie práce v triede a mimo nej (či už vonku, v exteriéri, alebo individuálne, so špeciálnym pedagógom či pedagogičkou),
- aktívna komunikácia s rodičmi (výmena informácií a skúseností o tom, čo pri práci s daným dieťaťom s poruchou správania funguje, môže byť veľmi nápomocná).
+ Postarajte sa o to, aby dieťa s poruchou správania vo vašej triede vždy vedelo, že v prípade pocitu preťaženia a neznesiteľného tlaku, môže kedykoľvek vyjsť na chodbu (samozrejme, musí to byť bezpečné).
+ Ak sa danému žiakovi alebo žiačke zhoršujú prejavy porúch správania, napríklad počas poobedňajších vyučovacích hodín, od únavy a vyčerpania, zvážte navrhnúť jeho/ jej rodine individuálny študijný plán, prípadne doprajte tomuto žiakovi/ žiačke viac prestávok a asistovaného oddychu.
+ Predovšetkým, nepodceňte opakované a pravidelné vyhodnocovanie práce s týmto žiakom/ žiačkou.