učiteľská prax 1: Počas aktivity sa nevyskytli žiadne problémy. Jediný problém bol, že sa do nej nechceli zapojiť všetci žiaci a žiačky. V každej skupine sa našli jeden či dvaja ľudia, ktorí len sedeli, pozerali von oknom alebo robili niečo iné, než mali. Nevedel som, ako reagovať, nechcel som ich do aktivity nútiť.
učiteľská prax 2: Žiaci a žiačky pri práci v skupinách medzi sebou doslova súťažili. Objavili sa medzi nimi aj výmeny názorov, vďaka ktorým dospievali k zaujímavým zisteniam. Hneď v úvode aktivity sa dvaja žiaci odmietli zapojiť do skupinovej práce, navrhla som im preto, aby sa zhostili roly mojich asistentov. Pomáhali mi so zapisovaním na tabuľu či rozdávaním pracovných listov.
V prvom rade skúste akceptovať, že niektorí žiaci a žiačky niekedy nebudú chcieť (spolu)pracovať. Napríklad preto, že skrátka nemajú svoj deň, riešia osobné záležitosti, nedokážu sa v danej chvíli prispôsobiť novým podmienkam a podobne. Odhadnúť aktuálnu situáciu v triede vám môžu pomôcť ranné kruhy.
Aby ste však tomuto problému v budúcnosti predišli, pokúste sa zistiť príčinu daného stavu. Je ich nezáujem trvalý alebo dočasný? Z čoho vzniká? Ide o niečo, čo dokážete vyriešiť bez pomoci, alebo o komplexnejší problém, pri ktorom je do riešenia potrebné zapojiť aj iných ľudí?
Ako najjednoduchšie a najrýchlejšie riešenie sa v praxi mnohokrát osvedčil obyčajný ľudský rozhovor, či už v priebehu práce na hodine, alebo po nej. Ak na hodine vidíte niekoho, kto nepracuje, zastavte sa pri ňom osobne a najprv rešpektujúco opíšte, čo pozorujete. Môžete povedať napríklad – Zdáš sa mi unavený/ unavená. Vidím, že sa v poslednom čase nezapájaš do práce v skupinách.
Ak sa žiakovi alebo žiačke prihovoríte rovno na hodine, snažte sa, aby to neznelo ako kritizovanie alebo spovedanie pred triedou, ale ako rozhovor dvoch rovnocenných ľudí. Čupnite si pritom k lavici alebo sa aspoň nakloňte, aby ste sa s ním/ ňou nerozprávali zhora. Ak vníma, že o jeho/ jej osobu naozaj prejavujete záujem, môže to byť motivačný faktor, aby túto aktivitu nakoniec vyskúšal/ vyskúšala.
Ak nejde o dlhodobý problém, niekedy postačí prijať, že sa daná osoba na hodine skrátka nezapojí alebo sa bude venovať inej činnosti, ktorú jej zadáte. Majte preto vždy nejaké v zálohe.
Navyše, ak s aktivitami zameranými na spoluprácu ešte len začínate, musíte si uvedomiť, väčšina detí a dospievajúcich potrebuje na takúto zmenu určité adaptačné obdobie, ktoré môže byť rôzne dlhé a náročné. Niekto sa môže napríklad cítiť bezradne, pretože si nevie poradiť s novou rolou v skupine. Preto je veľmi dôležité, aby ste im takéto aktivity „servírovali“ postupne, zvolili primeranú náročnosť a jasne zadefinovali úlohy a očakávania.
Ak sa niekto skutočne nezapája dlhodobo, skúste si naňho alebo na ňu nájsť čas cez prestávku alebo po vyučovaní – rešpektujúco sa opýtajte, v čom je problém. Skúste mu/ jej objasniť, aký je prínos spolupráce, alebo spoločne vymyslite, ako by sa postupne do aktivít zapojil aj tento žiak alebo žiačka. Nezabudnite pritom, že spolupráca funguje najlepšie na základe vnútornej motivácie, teda ak daná činnosť dáva žiakovi či žiačke zmysel.